TO NAJLEPŠIE Z ROKU 2018

April 14, 2019 8:52 am  /  TO NAJLEPŠIE

Po veľmi dlhej odmlke sa pozrieme na zopár momentov z roku 2018…Priznám sa, že rok 2018 som fotografiu asi najviac flákal, popravde som to vlastne po jari zabalil a celú výbavu som predal. Nechal som si iba lacné telo a zopár objektívov. Chytila ma muzika, horský bicykel a presťahoval som sa z Bratislavy do Pezinka, kde mi to maximálne vyhovuje po všetkých stránkach. Učil som sa hrať na heligónke, leto som prebicykloval a prechlastal s kamarátmi  🙂 A tak nejak som si potreboval od fotografie oddýchnuť, chytila ma viac po 20 rokoch muzika. Petr Hapka mal pravdu, keď povedal: „ta hudba to je taková alchýmie, kam se na to sere vaření! „

Ale predsa len som niečo nafotil, tak sa spoločne pozrieme na zopár zaujímavých miest. Zimu 2018 som sa flákal po poliach v Rakúsku, kde som sa snažil odofotiť niečo zaujímavé. Prišli na radu aj malé experimenty s infraredom.

 

 

 

 

 

Obvykle trávim začiatok jari makro fotografiou, ale minulý rok som si kľakol ku kvietku a zistil som, že už mi to nič nedáva. Zameral som svoju pozornosť na vtáky, kedže všetci sme vraj latentní gayovia :-0

Väčšinou som ich fotil v okolí Draždiaku, alebo pri hrádzi. Mám rád artistické divné zábery priamo z foťáku, takže úpravy sú minimálne. Niekedy sa podarili aj scénky z Pulp fiction, pavouk chytil dvě mouchy…

 

 

 

 

 

 

 

  Na jar som sa rozhodol navštíviť Jižní Moravu, kedže už som tam zopár krát bol a tí, ktorí to tam skúšali len tak bez presných lokalít mi dajú za pravdu, že človek musí vedieť čo a ako – hlavne pokiaľ tam nebýva. Tentokrát som sa dobre vyzbrojil a presne som vedel kam ísť.  Ono totiž nestačí vedieť kam ísť, ešte musíte mať šťastie na dobré svetlo a dobrú viditeľnosť. Všetko sa to fotí na diaľku teleobjektívmi a akákoľvek vlhkosť v ovzduší veľakrát znamená zničený záber. Ja som však človek Veselý a vytrvalý a vedel som, že odtiaľ zábery doniesiem, aj keby ma to malo stáť mesiac života.. Ak niečo človek chce, musí pre to niečo obetovať… Right ? Bol som tam sám, večery som trávil popíjaním vínka, cez deň som bicykloval a navštevoval zámky alebo som sa len tak vyvaľoval pri jazierkach s gitarou… Milotický rybník bol môj obľúbený. Jižní Morava však ponúka aj pekné mlyny, ktoré som si tiež obehal, aj keď veľmi narýchlo.

 

 

 

 

 

 

 

 

Koncom leta sa opäť prejavila túžba po vtákoch, tentokrát dravých,

tak som si odskočil na Červený kameň aj do rakúskeho Ernstbrunn, kde som si cvakol vlka, pávy v parku v Pezinku, sýkorečky a tak dále.

 

 

 

 

 

 

Na mlyny, polia a vodné mlyny mám určitú silne vrodenú túžbu, asi som bol v minulosti pôdohospodár.

Vodných mlynov na Slovensku veľa nemáme, väčšina sa nachádza na Malom Dunaji.

Túto fotku mlynu považujem za svoju najlepšiu z roku 2018 a bude čoskoro visieť na stene.

Stretol som tam aj sympatického ujka z ranča v Jelke, ktorý ma ochotne previezol na koni cez Malý Dunaj, čo bol docela zážitek.

 

 

 

Koncom roka som si len párkrát zablbol s foťákom v lese alebo pri vianočnom stromčeku, poprípade som ním šialene trasol pri dlhých expozíciách 🙂

 

 

 

 

Tým sa s vami lúčim priatelia, pracujte, foťte radujte sa. Peace.