TOM HODGKINSON – HOW TO BE FREE

Kedže sa nám urobilo pekne sychravo, je čas kŕmiť dušu….

Ak rozmýšľate nad tým, prečo vlastne musíte pracovať 8 a viac hodín denne, alebo prečo toľko kultúry kozumerizmu nestojí za mak – táto kniha je pre vás. Nejde o žiadnu anarchiu, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, skôr o zdravý pohľad na systém vecí okolo nás. Povyberal som a preložil pre vás zopár zaujímavých myšlienok, ale knižku samozrejme odporúčam zakúpiť (amazon) a prečítať celú. Je o tom, ako získať čas a prežiť život naozaj tak, ako by ste si želali vy. Táto téma je mne osobne veľmi blízka, pretože sám plánujem odchod z mesta. Možno do menšieho mesta. Do krajšieho prostredia. Bratislava stratila svoje čaro. Za posledných 20 rokov sa tu z toho stal kolotoč pre škrečkov. Myslím, že to dobre vyjadril Marián Varga: „Jedného dňa som sa zobudil s pocitom, že Bratislava nie je moje mesto. Odcudzila sa mi. Akoby si tu podali ruky pracovníci z Východu s kapitalistami zo Západu a na nás ostatných už nezostalo miesto. Takže som sa do dôchodku presťahoval do domčeka za mesto.“

HODKINSON – AKO BYŤ SLOBODNÝ

Byť nečinný znamená byť slobodný.

Vek konzumu ponúka veľa pohodlia, ale veľmi málo slobody.

Zabúdame, že život by mal byť prežitý spontánne, radostne a s láskou.

Úzkosť vyhovuje dnešnému zriadeniu veľmi dobre. Úzkostliví ľudia sú veľmi dobrí zákazníci aj pracovníci.

Naše presvedčenia určujú našu realitu. Ak napríklad veríme, že vesmír a život je od základov nebezpečný, zažijeme neustálu úzkosť – a to nie je dobrý spôsob ako používať náš rozum.

Úzkostlivosť vzniká obetovaním kreativity na úkor pocitu bezpečia.

Bezpečnosť je mýtus – jednoducho neexistuje. To nám však nezabraňuje aby sme ju celý život nenaháňali.

Svoju myseľ kŕmte iba kvalitným materiálom. Literatúrou, ktorá bude produkovať kvalitné myšlienky a sebestačného vynaliezavého človeka.

Ďaľšou stratégiou ako poraziť úzkosť je prežiť deň rôznorodo. Jednou z veľkých výhod života na vidieku je, že ponúka plejádu fyzickej činnosti. Diéta skladajúca sa iba z duševnej činnosti je veľmi dusivá. Je omnoho ľahšie pre fyzicky ťažko pracujúceho sedliaka byť v spojení s božstvom, než pre vystresovaného pracovníka v kancelárii.

Nenavštevujte gym. Sú plné samoľúbosti a peňazí s absurdným cieľom a túžbou po dokonalosti. Sú prenesením etiky konzumerizmu na telo.

Úzkostlivosť vedie k nákupom. Nákupy vedú k dlhu. Dlh vedie k úzkostlivosti.

Ak ste puritánsky človek, ktorý verí, že je hrozne dôležitý a strašne záleží na tom čo robí, vaša úzkostlivosť porastie. Seba dôležitosť plodí úzkosť.

Zaťažujeme sa problémami druhých bez akéhokoľvek praktického významu.

Prestaňte pracovať. Prestaňte nakupovať. Začnite žiť. Hodujte, popíjajte.

Mesto dnes nie je ničím iným ako kruh bytov koncentrujúcich sa okolo obchodného domu.

Život sme obetovali zisku a výsledok je nuda masových proporcií.

Boj proti nude vyžaduje prevziať zodpovednosť za svoju prácu i odpočinok a zábavu.

Sami sa znudíme zarábaním peňazí, ktoré neskôr utrácame aby sme sa nenudili.

Gandhi odporúčal jednoduchý život pre tých, ktorí sú na ceste za slobodou.

Vietor, tečúca voda, dážď a slnko sú dary od prírody. Dáva zmysel ich správne využívať.

Je to jednoduché – ak nebudete konzumovať produkty systému, nemusíte za ne zaplatiť.

Vytvoriť si nekomplikovaný život bez zamestnania je naprosto uskutočniteľné.

Odmietnite kariéru a jej prázdne sľuby.

S dobrými priateľmi, dobrým jedlom a krásnym okolím môžeme byť šťastní.

Solárne panely sú anarchiou v praxi.

Vytvorte si vlastný život. Zbavte sa hnevu a odporu. Odmietnite myšlienku, že niečo neustále musíte. Nemusíte robiť nič. Máte slobodnú vôľu. Využite ju.

Keď tvrdíme, že nemáme na niečo čas, myslíme tým vlastne: „dal som prioritu niečomu inému“

Pocit, že nemáte čas je hlavným motorom konzumerizmu.

Súťaživosť, a to je čistý fakt, zabíja rôznorodosť. Všetky hlavné ulice vyzerajú dnes už skoro rovnako. Rovnaké obchody a reťazce.

Keď otroci medzi sebou súťažia, nie je potreba aby otrokári nútili otrokov cez fyzickú silu. Je to omnoho jednoduchšie.

Istotne, systém plných pracovných úväzkov je proti akejkoľvek myšlienke spoločného zdieľania a pomoci, pretože nás jednoducho stojí príliš veľa času.

Dlh a peniaze. Prestaňte v ne veriť a prestanú vás ovládať. To je prvý krok.

Vyrábať fyzické reálne veci doma je efektívnou cestou úniku od abstraktného sveta peňazí.

Najlepšie je tešiť sa z pôžitkov bez toho aby sme boli otroci – nie zbaviť sa všetkých pôžitkov.

Je jasné, že ak by sa nám podarilo uhasiť túžby po materiálnych veciach, priblížime sa denno dennej slobode, pretože nemusíme toľko pracovať.

Zrušil som TV predplatné. Prečo by som mal platiť za všetku reklamu a kapitalistickú propagandu vysielanú priamo domov? Ušetril som 250 ročne a pozerám namiesto toho DVD.

Kľúčom nie je zbaviť sa všetkých pôžitkov. Kľúčom je nebyť ich otrokom.

Kapitalizmus funguje cez nepretržitý tok sklamaní z vecí, ktoré nás nabádajú k utrácaniu čoraz väčšieho množstva peňazí.

Zbaviť sa túžby po nových veciach je odvážny krok slobodného ducha. Je to anarchistické gesto, pretože túžba po materiálnych veciach je to, čo udržuje kolesá otrokárskeho systému v chode.

Keď prestanete nakupovať, začnete žiť a prestanete prispievať k vykorisťovaniu.

Bertrand Russell raz povedal: „je omnoho lepšie niečo robiť sám robiť zle, ako pozorovať niekoho iného ako to robí dobre“

Skutočne slobodní nenaháňajú bohatstvo alebo slávu pretože vedia, že na tejto ceste leží otroctvo. Skutočne slobodní sa neboja ničoho.

Vyhodťe televízor.

Dnes nám pripadá normálne jazdiť autom aj 4 hodiny v napätí a strachu, ale je to bláznivé.

Strach nám znemožňuje život žiť – sme iba jeho pozorovatelia.

Strach je veľmi účinný spôsob kontroly nad ľuďmi.

Vzdelanie je to isté, ako zastrihávanie stromov. Zabráni stromu rásť prirodzene v prospech formy, ktorá je užitočná komerčnej spoločnosti.

Pravdepodobne najväčšou prekážkou našej slobode je náš vlastný strach zo slobody.

Potrebujeme objaviť svoju dôstojnosť, silu a kreatívne sily na to, aby sme nedovolili lenivosti a túžbe po pohodlí zmariť našu túžbu žiť tak, ako by sme chceli my.

Anarchistický spôsob života je veľmi praktický. Je lacný a ľahký.

Veľmi dôležitým krokom k nezávislosti od vlády je uvedomiť si, že my sami sme súčasť problému. Ak nekonáme za seba, dovolíme niekomu inému aby konal za nás.

Sme plne zodpovední za to, ako tvoríme naše životy.

Chceme pôdu, karavány a stromy, malé usadlosti, zeleninové zahrádky, umenie a zručnosti. A pivo a knihy. To je všetko. Takže nie prevrat, ale kompletné ignorovanie dominantného systému je pravdepodobne naša jediná nádej.

V permakultúre ide o to, čo môžete urobiť hneď teraz na zlepšenie svojho života, aby ste sa oslobodiili zo železného zovretia hypoték, zamestnania, supermarketov, peňazí a ropy.

Pocit viny je vynález vytvorený človekom. My volíme, či sa citíme previnilo alebo nie. Je to naša voľba.

Čim vyššie morálne štandardy – tým vyšší pocit viny.

Odstráňte všetky morálne princípy a stanete sa slobodnými.

Myšlienka spoločenských noriem, ktoré musíme všetci dodržiavať je tyrania. Nastavte si vlastné normy. Robte si čo chcete. Starajte sa o seba sami.

Staro-stredoveká teológia podporovala spoločný prístup k životu. Pre nich bol boh ostatní ľudia – boli sme v tom všetci spolu.

Je naprosto fascinujúce, že si kupujeme elektronické značkovacie zariadenia, tieto digitálne chapadlá, za svoje vlastné peniaze… (mobily). Zvyšujeme niekomu zisk, aby nás nejaký dôležitý chumaj otravoval aj v časoch drahocenného  voľna.

Digitálna technológia možno dodá to čo chceš, ale nie to čo potrebuješ.

Čokoľvek dobré, čo sa dnes deje v práci, živote a umení sa nestalo vďaka systému – ale napriek nemu.

Odhoďťe stroje. Nepremýšľajte „čo chcem“ ale „bez čoho sa zaobídem?”

Náradie – to je už niečo úplne iné. Rýľ, dláto, kosák, vreckový nôž. To sú všetko inštrumenty oslobodenia.

V tom je sila jazzu, rock n rollu. Vracia nás k sebe samým.

Hudba nás vracia do prítomného momentu. Vie nás pretransformovať.

Nikto nikdy vám samozrejme nepovie, že problém depresie nie je vo vás. Vzniká nátlakom na vás, čo všetko musíte urobiť v tejto super súťaživej, monetárnej bezbožnej spoločnosti.

Ak sa raz odpútate od štruktúr ktoré vás zväzujú, začnete si vytvárať život sebestačnosti.

Veľmi jednoduchý trik na depresiu a smútok je fyzická aktivita.

Nehnuteľnosť, prísľub slobody, v skutočnosti nás však zotročuje. (cez hypotéky) Domov, ktorý považujeme za bezpečie sa tak stáva zdrojom úzkosti a pocitu uväznenia.

Hypotéka je komerčné zneužívanie našej prirodzenej túžby po domove.

Zostáva faktom, že život je ťažký iba ak si to tak vyberiete. Ak vidíte život ako závod a súťaženie, tak taký aj naozaj bude.

V každom prípade umenie doktora spočíva v zabavení pacienta, dokiaľ sa telo neuzdraví samo.

Bolesť nás nikdy neopustí. Naučte sa s ňou žiť. Namiesto plytvania energie na boj s bolesťou ju venujme vytváraniu potešení. Potešenie pre seba a ostatných. Sex, hudba, tanec, pivo a víno, dobrá spoločnosť, dobrá práca. Bez bolesti by neexistovalo ani potešenie.

Toto je jediný spôsob ako sa stane skutočná revolúcia. Keď každý z nás sa naučí a rozpozná svoju vlastnú slobodu a zodpovednosť za svoj život, vtedy sa reťaze, ktoré nás zväzujú samé rozpadnú.

Obavy o budúcnosť sú úplne zbytočné a neprinášajú nič, čo by zlepšilo našu prítomnosť.

Je vtipné, že ľudia, ktorí vás napĺňajú obavami o vašu budúcnosť sú tí istí, ktorí chcú vaše peniaze hneď teraz.

Finančné inštitúcie sa nás snažia vystrašiť aby na nás mohli neskôr profitovať.

Skutočná sloboda spočíva v práve vychutnávať si vlastné pôžitky a vytvárať si svoj vlastný život.

Mobilné telefóny vytvárajú imidž dôležitosti, predávajú pocit seba-dôležitosti. V tom sú geniálne. Spočiatku ich mali iba bohatí a veľmi zaneprádznení. Postupne sme sa všetci rozhodli, že sme tiež dosť dôležití na to, aby sme jeden vlastnili, napriek tomu, že sme celú večnosť dokázali žiť bez nich. Teraz sme priklincovaní k týmto absurdným a drahým ničotám.

Sebadôležitosť je pasca. Ihneď ako si začneme myslieť, že sme dôležití, je presne ten moment, kedy začne ísť život zlou cestou.

Pravdou je, že ste veľmi nepodstatní a na ničom nezáleží. Všetko úsilie človeka je zbytočné a pre nič. Keď si toto uvedomíte, je to veľmi oslobodzujúce, pretože si vytvoríte svoj vlastný život bez ohľadu na to, čo chcú od vás druhí.

Ak viete upiecť chlieb, dokážete čokoľvek. Dáva to človeku veľké sebavedomie.

Chcieť zbohatnúť je jedným z hlavných dôvodov dnešného súťaživého sveta.

Túžba po peniazoch z nás vysáva schopnosť žiť pre prítomný okamžik. Mali by sme oslavovať to čo máme. Túžba po peniazoch je jedna z prvých vecí, ktorých sa musíte zbaviť ak chcete byť naozaj slobodní.

Skutočné bohatstvo je otázkou mentálneho prístupu.

Nepotrebovať veľa peňazí znížením svojich nárokov je skoro to isté, ako oslobodiť sa tým, že zarobíte veľa peňazí. A čím menej peňazí potrebujete, tým menej ich musíte zarobiť.

Život s mešími potrebami, skromný život, uvoľní neskutočné množstvo času na reflexiu a radosti života.

Paradoxne, aby ste sa oslobodili z chudoby, musíte ju objať. Odpoveďou je byť vynaliezaví s tým čo mám, než neustále chcieť viac a viac.

Toto je najväčší dôvod, prečo ma neskutočne vytáčalo zamestnanie na plný úväzok: je to strašná strata času.

Rozhadzovanie vlastných hoven po vašej vlastnej pôde v čase, ktorý si sami zvolíte a jeho dobré využitie – no je to proste potešenie.

Dokážeme žiť bez práce? Naozaj žiť môžeme IBA bez práce.

Peniaze. Dobre platené zamestnanie. To je tragicky obmedzená myšlienka o čom je život.

Supermarkety berú všetku eleganciu a duch zo života.

Kľúč k prežívaniu života bez zamestnania na plný úväzok je, že si uvedomíte, že ste sa stali producentom, kreatívnym človekom, namiesto konzumenta.

Záhradkári, pekári a variči piva sú väčšinou šťastní ľudia.

Buďte človekom všetkých remesiel, zbavte sa perfekcionalizmu. Objímte nadšenie amatéra. Robte to s láskou, nie pre peniaze.

Sloboda je stav mysle.