TO NAJLEPŠIE Z ROKU 2015

January 30, 2016 7:15 pm  /  News, TO NAJLEPŠIE

Zdravíčko. Je čas urobiť fotobodku za týmto rokom. Predčasne, ale predsa. Dovolím si tvrdiť, že rok 2015 bol najťažší a najprelomovejší rok môjho celého života. Najviac ma naučil, najviac ma preskúšal a najviac ma nasmeroval.  A nielen vďaka Nepálu.

Rok sa začal veľmi smutno. Vo veku 37 rokov nám zomrel o rok mladší bratranec na zlyhanie srdca. Smrť, ktorá nás všetkých v rodine veľmi zasiahla a šokovala. Pár týždňov na to sme pochovávali nášho celoživotného rodinného priateľa, ktorý skonal po dlhej ťažkej chorobe. Mesiac na to som bol na pohrebe suseda, ktorého som poznal tiež celý život.  Niekde v tom období som havaroval s autom. Pol roka predtým som sa skoro utopil v strede jazera. No a aby tej smrti nebolo dosť tento rok, tak pred týždňom zomrel aj môj obvodný lekár, ktorého som poznal vyše 25 rokov. Vždy bol v pohode, usmiaty a na svoj vek vyzeral neskutočne dobre. Nerád mi predpisoval lieky, vždy ma odbil s úsmevom: „Bolí ťa chrbát? Plávaj. Cvič.“ Dnes viem, prečo to to tak robieval. 

Aby som prišiel na iné myšlienky – vybral som sa do Nepálu na 21 dňový Annapurna circuit trek. Ale ako to tak býva, čert s… na najväčšiu kopu. Zemetrasenie o sile 7.8 tam nebolo 86 rokov. Ja sa tam vyberiem raz za život na 21 dní a samozrejme, že tam nemôžem chýbať… Ale asi som na tom stále lepšie ako Peter Salaj. Išiel na Island, buchla tam sopka. V Nepále zažil zemetrasenie. Išiel do Mexika – čakal ho veľký hurikán… Asi tie katastrofy sám vytvára 🙂

Nepál doslova otriasol mojim rebríčkom hodnôt, prioritami a kompletne zmenil môj pohľad na svet. V Nepále som asi po prvýkrát pocítil čistú lásku a obdiv k ľudom. Ich prirodzenosť,  spontánnosť a krása mi veľmi učarovali. Aj ten zvláštny pokoj, s akým dokázali zobrať prírodnú katastrofu takých obrovských rozmerov. Videl som ten silný kontrast chudoby a úprimného blaženého úsmevu. Bol som dovtedy ako každý systémový človek naprogramovaný len na peniaze, úspech, ego a individualitu.  V Nepále som pochopil všetko, čo som o živote pochopiť potreboval. Kombinácia magických hôr, nebezpečenstva a nepálskych ľudí bola presne to pravé orechové. On vám nakoniec boh naservíruje to čo potrebujete, ale musíte sa o to neustále pokúšať. Cestopis o Nepále so všetkými fotkami nájdete tu: NEPAL – ANNAPURNA CIRCUIT TREK.

Samozrejme s týmito zmenami prišla aj zmena môjho životného štýlu a fotografie. Priznám sa, že som za 6 rokov fotil ľudí minimálne. Vyhľadával som samotu na horách a kľud, ktorý som potreboval na zregenerovanie síl po 5 rokoch života v UK. Pracoval som takisto väčšinou z domu. To sa však tento rok veľmi zmenilo. Pri fotení svadby som si v strede zábavy uvedomil, ako sa mi tlačí slza do očí. Ako dlho som už nevidel zabávajúcich sa ľudí, radujúcich sa a šťastných. Po všetkých pohreboch a zážitkoch som sa úprimne tešil s nimi. Prestal som sa sústreďovať na peniaze a prázdne ambície. Začal som veľa čítať a výrazne som spomalil svoj životný štýl. Osho mi veľmi pomohol prekonať toto ťažké obdobie plné tápania. Cvičenie sa stalo mojou prioritou a veľmi som si užil leto aj slnko.

Tri mesiace po Nepále som sa zúčastnil výletu do Nórska – Lofoten Islands. Žiaľbohu nám počasie príliš nevyšlo a nerozumeli sme si príliš ani ľudsky s ostatnými členmi zájazdu. Jednoducho nebola tá správna konštalácia hviezd. Ale aj tak som sa tam veľmi rád pozrel a určite každému návštevu tejto prekrásnej krajiny odporúčam. Pripravte si aj hrubú namastenú peňaženku prerastenú špekom…

Po Nórsku som akosi úplne stratil chuť cestovať. Uvedomil som si, že to čo hľadám je aj tak vo mne a buď to nájdem na treťom poschodí v paneláku alebo to nenájdem ani keď obídem dvakrát pešo celú zemeguľu. Ale môže to samozrejme pomôcť. Výrazne som obmedzil cestovanie za krajinkárskou fotografiou. Krajina je krásny štýl, ale mne osobne neposkytuje dostatok priestoru na vyjadrenie a začalo to ísť aj silne do peňazí. Energia sa však nestratí a presmeroval som ju inde – k ľudom. Začal som fotiť svadby, firemné akcie a dokonca aj deti. Ako správny fotoamatér som sa kedysi domnieval, že svadby musia byť peklo, ale v skutočnosti som si ich obľúbil. Nevadí mi tá zodpovednosť ani stres. Mám radosť z toho, že tá práca má zmysel a fotky budú robiť svadobčanom ešte dlho radosť. 

Takže je asi načase urobiť si krátky výber toho najlepšieho z roku 2015. Poďme na to:

Vo februári sme sa rozhodli ísť prespať do Strážovských vrchov. Podmienky na fotenie nič moc, ale aj tak sme si to užili.

Čakanie na jar som si krátil fotením toho, čo bolo po ruke. Napríklad ľadu..

Ihneď ako sa objavili prvé zelené lístky som sa s radosťou rozbehol do krajiny vítať nový život.

Prvé bzučáky bolo treba tiež náležite privítať 😉

 

94 ročná starenka. Sančo spomínal, že stále žije a bola tam aj v októbri.Sadhuovia pri meste Muktinath.

Pravdepodobne moja najobľúbenejšia fotka z Nepálu. Fotené medzi Bhraka a Managom.

Malebné Kagbeni.

25.4.2015 Prekliaty deň pri ktorom zahynulo okolo 10 000 ľudí.

Po návrate som sa chodil liečiť fotením.

Na jednej show nás čakalo takéto milé prekvapenie.

Hector Loco.

Koncom augusta odchod do Nórska.

Nordkapp – najsevernejšie miesto Európy. Bol to pokus o human flag, ale asi až o pár rokov. Slnko tam vôbec nezapadá.

Nórsko je rozhodne jedna z najzaujímavejších krajín Európy.

No a ako to už býva, posledný deň večer nádherné mraky ponad more. Nemal som čas to ani poriadne odfotiť, iba som vybehol s mikrobusu…

S Mončou sa poznáme už zopár rokov a rozhodli sme sa nafotiť spolu zopár urban yoga fotiek.

K svadbám som sa dostal ihneď ako som nasmeroval fotografiu k ľudom. Prišlo to prirodzene a samo.

Jeseň mám veľmi rád. Keď bolo vonku zlé počasie, chcel som aj tak niečo fotiť a začal som si aranžovať zátišia doma.Raz som na návšteve u kamarátky zbadal tento starý kávový mlynček, ktorý zdedila po babke. Požičal som si ho a vystaval som okolo neho toto zátišie.

Tekviciam som iba troška pomohol a vyčistil som ich vo Photoshope.

Na jeseň sme si spravili ešte výlet po rakúskych jazerách.

Po fotení som zabudol pri aute svoj statív za pár stoviek. Prišiel som tam na druhý deň so zvesenou hlavou, pretože som ani nedúfal, že by tam mohol byť. A bol. Pekne položený na múriku, odložený mimo cesty. Zlaté Rakúsko….

Záver roka sme si spestrili ľahkými aktami. Hadík sa rád fotí a volá sa Dexter. Neustále chcel zaliezť niekam do tepla….

Klobúk dole. Mne oblečenému pri fotení kompletne vymrzli prsty….

No a úplne na záver firemná akcia Allen & Overy. Veselá kopa 🙂 Všetkých týmto pozdravujem a ďakujem za skvelý večer.

Zaujímavé, že som mal celý rok pocit, že som fotografiu flákal. A keď sa teraz tak na to pozerám, tak som sa vlastne až tak neflákal. Želám vám všetkým krásne Vianoce a šťastný Nový rok. Nech sa vám splní všetko po čom túžite a hlavne nech máte zo života radosť. PS: Prosím šéfa vesmíru, aby mi servíroval pohreby a near-death situations v roku 2016 v troška menej kondenzovanej podobe. Majte sa krásne.

Denis

1000-icon-facebook

 

 

No comments yet